D\u0148a 12. febru\u00e1ra 1947 okolo 10:30 svedkovia v pohor\u00ed Sikhote-Alin, v ruskej \u010dasti Sovietskeho zv\u00e4zu, pozorovali ve\u013ek\u00fd bolid, jasnej\u0161\u00ed ako Slnko, prich\u00e1dzaj\u00faci zo severu a klesaj\u00faci pod uhlom cca. 41 stup\u0148ov. Pod\u013ea odhadov i\u0161lo o meteorit s hmotnos\u0165ou 70-90 ton, ktor\u00fd pre\u017eil ohniv\u00fd prelet atmosf\u00e9rou a prist\u00e1l na Zemi. Hoci \u013eudia u\u017e boli svedkami p\u00e1du ve\u013ek\u00e9ho \u017eelezn\u00e9ho meteoritu, nikdy v zaznamenanej hist\u00f3rii nebol pozorovan\u00fd dopad takej ve\u013ekosti.<\/p>\n
Jasn\u00fd z\u00e1blesk a ohlu\u0161uj\u00faci p\u00e1d boli pozorovan\u00e9 300 km od miesta dopadu pri Luchegorsku a pribli\u017ene 440 km severov\u00fdchodne od Vladivostoku. Na oblohe nieko\u013eko hod\u00edn zostala dymov\u00e1 stopa dlh\u00e1 asi 32 km. Objekt vst\u00fapil do atmosf\u00e9ry ako meteor r\u00fdchlos\u0165ou asi 14 km za sekundu, za\u010dal sa rozpada\u0165 a \u00falomky padali dohromady.<\/p>\n
K v\u00fdbuchu najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u00falomkov do\u0161lo zrejme vo v\u00fd\u0161ke asi 5 a pol kilometra.<\/p>\n
Sikhote-Alin je klasifikovan\u00fd ako \u017eelezn\u00fd meteorit patriaci do chemickej skupiny IIAB s hrubou oktaedrickou \u0161trukt\u00farou.<\/p>\n
Pozost\u00e1va pribli\u017ene z 93 % \u017eeleza, 5,9 % niklu, 0,42 % kobaltu, 0,46 % fosforu, 0,28 % s\u00edry a stopov\u00fdch mno\u017estiev germ\u00e1nia, ir\u00eddia.<\/p>\n
Medzi pr\u00edtomn\u00e9 miner\u00e1ly patr\u00ed taenit, plessit, troilit, chromit, kamacit a schreibersit.<\/p>\n
Ve\u013ekos\u0165: 10,8 mm<\/p>\n
Hmotnos\u0165: 1 g<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"